O živote

Už na samom začiatku stvorenia prvého pozemsk’ho človeka, Adama, Boh, Stvoriteľ všetkého, Jehova Boh povedal jemu a jeho manželke Eve: “Boh ich požehnal a povedal im: „Buďte plodní, množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nebeským vtáctvom a každým živočíchom, ktorý sa pohybuje po zemi.“ – 1. Mojžišova 1:28.

Navyše toto Božie predsavzatie s ľudskou rodinou bolo mnohokrát potvrdené Kristom: “To znamená večný život, že spoznávajú teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ – Ján 17:3. “Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto uznáva Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ – Ján 6:40.

Môže veda priniesť večný život? Pred rokmi by sa takáto otázka zdala absurdná. Teraz však niektorí ľudia túto perspektívu vážne zvažujú. Vedci už dokázali zdvojnásobiť dĺžku života ovocných mušiek a červov pomocou techník, o ktorých sa niektorí domnievajú, že by sa dali použiť aj na ľudí. Výskum ukázal, že normálne ľudské bunky sú smrteľné!

Delia sa len v konečný počet. Potom sa prestanú deliť. Je to proces, ktorý sa porovnáva s vnútornými hodinami, ktoré riadia, kedy ľudia starnú a umierajú. Vedci teraz pracujú na resetovaní týchto hodín. Jedna populárna teória tvrdí, že kľúč k starnutiu leží na koncoch každého vlákna DNA, v oblasti nazývanej teloméra. 

Teloméry boli prirovnané k plastovým uzáverom na konci šnúrok na topánkach, ktoré majú chrániť šnúrky pred rozpletením. Vedci pozorovali, že zakaždým, keď sa niektoré bunky delia, teloméry sa skracujú ako horiaca zápalka. Nakoniec sa zdá, že teloméry sa skracujú natoľko, že sa bunka prestane deliť. 

S prítomnosťou určitého enzýmu sa však teloméry neskracujú. Podľa teórie by to teda mohlo poskytnúť bunkám potenciál pokračovať v delení donekonečna. Predstaviteľ jednej spoločnosti zapojenej do tejto práce povedal: „Je to prvýkrát, čo si môžeme predstaviť ľudskú nesmrteľnosť.” Ale nie všetci vedci s nim súhlasia.