O živote

SV tvrdí, že zrelý kresťan nesie „svoj vlastný náklad“ a rozhoduje sa sám, hoci si vie vypočuť radu. V teórii to pôsobí vyvážene a biblicky. No skúsenosti mnohých svedkov Jehovových však ukazujú, že samostatnosť je povolená len v nepodstatných otázkach. Lenže ak sa rozhodnutie dotýka učenia alebo reputácie organizácie, sloboda sa končí. Jednotlivec je síce zodpovedný za následky, no nemá reálnu možnosť meniť rámec rozhodovania.

V praxi sa ale „zrelosť“ často rovná tichému súhlasu. Svedkovia sa učia, že iný názor môže narušiť jednotu a spôsobiť duchovné problémy celej zborovej rodine. To vedie k sebacenzúre svedka a strachu z otvoreného vyjadrenia pochybností. Hoci článok cituje Rimanom kapitolu 14 o nesúdení, reálny život ukazuje, že odlišné presvedčenie býva hodnotené ako slabosť alebo hrozba. Rozpor medzi učením a realitou tak podkopáva dôveru vlastnému svedomiu!