O živote

Články zo Strážnej veže vykresľujú obraz duchovnej dospelosti založenej na osobnej zodpovednosti a rešpekte k svedomiu druhých. Tento obraz je pre mnohých svedkov Jehovových príťažlivý, lebo i sľubuje rovnováhu medzi poslušnosťou Bohu Jehovovi a individuálnym myslením. Text zdôrazňuje, že zrelý kresťan sa dokáže rozhodnúť sám, pritom nenarušiť jednotu zboru.

Skúsenosti z praxe však často ukazujú iný obraz. Rozhodovanie je síce prezentované ako osobné, ale je obklopené jasnými očakávaniami, a neviditeľnými hranicami. Keď jednotlivec dospeje k záveru, ktorý sa aj líši od oficiálneho výkladu, je konfrontovaný staršími alebo varovaný pred duchovným nebezpečenstvom. Sloboda rozhodovania sa tak mení na zodpovednosť bez reálnej voľby.

Výrazným rozporom je aj pojem „jednota“. V článku je vykreslená ako vyššia hodnota než rozdielne názory. V praxi to u6 znamená, že zachovanie jednoty má prednosť pred otvoreným skúmaním Biblie či vyjadrením pochybností. Svedkovia sa učia, že mlčanie je znakom zrelosti, zatiaľ čo otázky môžu signalizovať duchovnú slabosť.

Citovanie knihu Rimanom, kapitoly 14 o nesúdení pôsobí presvedčivo, no jeho úplné uplatnenie je veľmi obmedzené! Odlišné presvedčenia sú tolerované len dovtedy, kým neohrozujú autoritu vedúceho zboru organizácie strážna veža! Ale to vytvára napätie medzi biblickým ideálom a každodennou realitou v zbore.

Výsledkom je vnútorný konflikt, v ktorom už jednotlivec nesie plnú zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré boli silne ovplyvnené systémom. A tento rozpor medzi článkom a skúsenosťou vedie mnohých svedkov k pocitom viny, strachu a potlačeniu vlastného svedomia!