O živote

Ježiš Kristus prirovnal obdobie svojej budúcej prítomnosti k dňom Noacha. V Matúšovi 24:37–39 vysvetlil, že ľudia pred Potopou jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Nevšímali si varovanie, kým neprišla Potopa a nezmietla ich.

Biblická správa v 1. Mojžišovej opisuje predpotopnú spoločnosť ako svet, v ktorom sa rozmohlo násilie, a aj skazenosť. Noach však dostal Božie varovanie a pokyn postaviť koráb. Zatiaľ čo on konal podľa Božieho príkazu, ostatní pokračovali v každodennom živote.

Niektorí teologickí vykladači predpokladajú, že vďaka dlhovekosti ľudí vtedy, napríklad Matuzalemových 969 rokov, mohla pred Potopou žiť populácia s miliónmi obyvateľov. Odhady približne 10 miliónov však závisia od neoverených predpokladov.

Dnes ľudstvo dostáva prostredníctvom mobilných telefónov a médií správy o vojnách, hladomore a katastrofách. Táto situácia môže pripomínať všeobecnú ľahostajnosť už i opísanú Ježišom. Dostupnosť informácií ale automaticky neznamená, že každý človek chápe alebo prijíma biblické varovanie.

Posolstvo Ježiša Krista preto zdôrazňuje predovšetkým duchovnú bdelosť, podľa jeho inšpirovaných slov: “Dávajte pozor a bdejte, lebo neviete, kedy príde určený čas.“ (Marek 13:33), a nie výpočet dátumu konca!