O živote

“Len sa nebúrte proti Jehovovi a nebojte sa obyvateľov tej krajiny. Zhltneme ich ako kus chleba! Oni nemajú ochrancu, ale s nami je Jehova Boh. Nebojte sa ich!“ – 4. Mojžišova 14:9.

A potom študijný článok, ktorý je založený na hore citovanom biblickom verši, sčasti komentuje takto? “Len6e ak máme pred Jehovom bázeň, znamená to, že ho tak milujeme, že nechceme v;bec urobiť nič, čo by ho sklamalo. Chceme mu robiť radosť, a preto je pre nás dôležité, aby sme vedeli rozoznať správne od nesprávneho a pravdu od klamstva.” Aký záver môžeme z toho vyvodiť?

Najväčší problém tejto pasáže preto nie je v tom, že používa 4. Mo. 14:9. Jozua a Káleb skutočne vyzývali Izraelitov, aby dôverovali Jehovovi. Problém nastáva vtedy, keď sa tento historický príbeh použije ako analógia na legitimovanie dnes modernej náboženskej autority bez toho, aby sa najprv biblicky dokázalo takúto autoritu, že má rovnaké poverenie ako Mojžiš, Jozua alebo apoštoli.

A ešte väčší problém vzniká vtedy, keď sa veriacemu naznačuje zo strany organizácie: “Ak odmietneš naše pokyny, možno v skutočnosti odmietaš Jehovu Boha.“ To už nie je jednoducho učenie o viere v Boha. Je to mechanizmus prenášania božskej autority na ľudskú organizačnú autoritu! Zaujímavé je, že samotný článok začína výzvou, aby človek vedel rozoznať!

„Čo je správne od nesprávneho a pravda od klamstva“. Preto možno rovnakú zásadu aplikovať aj na samotnú Strážnu vežu: ak má kresťan skúmať všetko a rozpoznávať pravdu od klamstva, potom musí byť dovolené skúmať aj tvrdenia Vedúceho zboru — vrátane tvrdenia, že jeho pokyny predstavujú Jehovov spôsob vedenia. Práve tu sa nachádza najhlbší rozpor tejto pasáže!