O živote

Definícia: Kognitívna disonancia je psychologický stav nepohodlia a napätia, ktorý vzniká vtedy, keď má človek v mysli dvoje navzájom odporujúce si presvedčenia, alebo keď jeho správanie a činy nie sú v súlade s jeho hodnotami a názormi!

Jedným z najvýraznejších napätí v učení Jehovových svedkov je súčasné tvrdenie, že Vedúci Zbor „nie je ani inšpirovaný, ani neomylný“, a zároveň tvrdenie, že Jehova vedie svoj ľud cez tento kanál! Strážna veža výslovne pripúšťa, že Vedúci zbor môže robiť chyby v náukových otázkach alebo v organizačnom smerovaní, ale zároveň tvrdí, že Svätý duch mu pomáha porozumieť biblickým pravdám.

Kognitívna disonancia vzniká vtedy, keď sa od člena očakáva, že bude určité smerovanie prijímať ako Jehovovo vedenie, hoci jeho ľudský sprostredkovateľ môže toto vedenie nesprávne interpretovať. Keď sa učenie zmení, systém poskytuje vysvetlenie „nového svetla“: Jehova sa nezmýlil, ale ľudia nesprávne pochopili jeho vedenie. Takéto vysvetlenie zachováva dôveru v organizáciu a zároveň umožňuje priznať predchádzajúce chyby!

Práve tu je dôležitá 5. Mojžišova 18:22. Text stanovuje objektívny test pre človeka, ktorý hovorí v Jehovovom mene: ak sa jeho slovo nesplní, Jehova ho nepovedal. Preto je zásadný rozdiel medzi tvrdením „snažíme sa pochopiť Bibliu“ a tvrdením „Jehova nás používa ako svoj komunikačný kanál“. Veľmi zaujímavé je aj Zjavenie 22:9. Anjel nazýva Jánových spoluveriacich „tvojimi bratmi, prorokmi“!

A zároveň všetku pozornosť smeruje k Bohu: „Bohu sa klaňaj.“ Text síce priamo hovorí, že pravý pomazaný kresťan je prorokom, a ukazuje, že prorocká služba nie je v Biblii automaticky totožná s jednou centrálnou organizačnou autoritou! Preto zostáva rozhodujúca otázka: ak Vedúci zbor tvrdí, že nie je inšpirovaný ani neomylný, ale zároveň hovorí, že Jehova prostredníctvom neho vedie svoj ľud, kde presne sa končí ľudská interpretácia a začína Božie posolstvo?