“Toto hovorí Jehova: ‚Prekliaty je ten, kto dôveruje človeku, kto sa spolieha na ľudskú moc a ktorého srdce sa odvracia od Jehovu‘.” – Jeremiáš 17:5.
Verš z proroka Jeremiáša predstavuje ostré varovanie pred nesprávnym zdrojom dôvery. Text zdôrazňuje, že slová nepochádzajú od človeka, ale priamo od Hospodina, a preto majú absolútnu váhu. A keď Boh hovorí, nejde o odporúčanie, ale o nemennú skutočnosť. Úvodné vyhlásenie podčiarkuje, že otázka dôvery nie je okrajová téma, lenže zásadná duchovná záležitosť, ktorá má večné dôsledky.
Výrok „prekliaty je muž“ pôsobí tvrdo, no odhaľuje duchovný princíp Boha! Nejde o náhodné nešťastie, ale o stav človeka, ktorý sa sám vedome odpútal od Božej priazne. Protikladom je požehnanie pre toho, kto dôveruje Hospodinovi. Biblia tak kreslí jasnú líniu medzi dvoma postojmi srdca – medzi sebestačnosťou a závislosťou od Boha.
Spoliehanie sa na človeka znamená postaviť konečnú nádej na obmedzené a krehké zdroje. Ľudská sila, múdrosť či moc sú nestále a poznačené slabosťou. Dejiny Izraela ukazujú, že politické aliancie a vojenská sila bez dôvery v Boha viedli ku sklamaniu. Skutočné víťazstvo neprichádza z množstva prostriedkov, ale z Božej moci, ktorá sa prejavuje aj v slabosti.
Najhlbší problém však spočíva v srdci. Odvrátenie sa od Jehovu je vnútorný proces, ktorý postupne vedie k neposlušnosti a duchovnému otupeniu. Človek nemôže slúžiť dvom pánom; každá konkurenčná dôvera oslabuje vzťah s Bohom Jehovom! Posolstvo Jeremiáša preto vyzýva k úplnej a neochvejnej dôvere v Boha, ktorý jediný poskytuje istotu, požehnanie a pravý život.


Aké neskutočné množstvo hlupákov sa pohybuje... ...
Veď o tom píšem, ak niekto nemá ani páry ako... ...
ty sa nakoniec utopíš vo svojej filozofii...:-... ...
Táto dôvera je o smerovaní pozornosti, buď... ...
ale to sa musí vzťahovať jedine na svedkov... ...
Celá debata | RSS tejto debaty