O živote

Predstava, že korporátna imunita je výsledkom nedávnej právnej korupcie, je mylná. Ale jej skutočné korene siahajú do jadrového priemyslu, kde sa prvýkrát systematicky vyriešil problém nepoistiteľného rizika. Jadrová energia nepredstavovala len technickú výzvu, ale aj zásadnú právnu dilemu: ako umožniť činnosť, ktorej potenciálne škody presahujú akékoľvek ekonomické či časové hranice.

Súkromné poisťovne odmietli jadrové riziko poistiť, čím sa otvorila nová kapitola v dejinách práva dnes. Spoločnosť DuPont, kľúčový architekt jadrového programu USA, podmienila svoju účasť jednoznačne: ak má jadrový priemysel existovať, konečnú zodpovednosť musí prevziať štát. Nešlo o chamtivosť, ale o racionálne uznanie hraníc súkromnej zodpovednosti.

Riešením sa stal Price–Andersonov zákon z roku 1957, ktorý obmedzil zodpovednosť priemyslu a preniesol katastrofické riziko na verejnosť. Nešlo o oslabenie regulácie, ale o sofistikované právne inžinierstvo, ktoré umožnilo fungovanie neudržateľného systému. Právo sa stalo poistným mechanizmom. Za týmto procesom stáli elitní právnici, ktorí dokázali preformulovať poistnú nemožnosť na zákonnú nevyhnutnosť. 

Zodpovednosť bola premenená na otázku národnej bezpečnosti a imunita bola zakódovaná do samotnej regulačnej štruktúry. Od tohto momentu prestala byť zodpovednosť základným pilierom moci. Price–Anderson vytvoril precedens, ktorý sa neskôr rozšíril do ďalších oblastí – od farmácie po digitálnu správu. Ak je činnosť označená za nevyhnutnú, právo môže absorbovať jej najhoršie dôsledky.

Jadrový priemysel tak nevytvoril len energiu, ale aj právnu doktrínu, ktorá oddelila moc od jej smrtiacich následkov! Tento nový, moderný celosvetový model pretrváva až dodnes a formuje celý svet, v ktorom sú neuveriteľné a dokonca večné škody verejnosti neviditeľné, za ktoré nemá  zodpovednosť žiadna súkromná firma!