“Jehova, kto smie byť hosťom v tvojom stane? Kto smie prebývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto žije čestne, robí to, čo je správne, a hovorí pravdu vo svojom srdci. Nikoho neohovára, svojmu blížnemu nerobí zlé ani neočierňuje svojich priateľov. Odvracia sa od každého, kto si zaslúži opovrhnutie, ale váži si tých, ktorí sa boja Jehovu. Plní svoje sľuby, aj keď je to preňho nevýhodné. Nepožičiava peniaze na úrok a nedá sa podplatiť, aby ublížil nevinnému. Človek, ktorý si takto počína, bude vždy pevne stáť.” – Žalm 15.
Žalm 15 je výnimočný tým, že odmieta formálne náboženstvo. Nehovorí o obetiach, rituáloch ani o správnom učení, ale o každodennom živote. Človek, ktorý môže takto „prebývať“ pri Bohu, je ten, kto žije bezúhonne, hovorí pravdu zo srdca a nezneužíva druhých. Božia blízkosť tu nie je odmenou za nijaké členstvo ani za správne chápanie proroctiev. Je dôsledkom charakteru. Tento žalm stavia každého jednotlivca priamo pred Boha bez sprostredkovateľov.
Keď sa z tohto žalmu urobí obraz organizačnej štruktúry, jeho posolstvo sa vyprázdni. Ale morálne kritériá sú nahradené lojálnosťou, a osobná zodpovednosť sa presúva na autoritu výkladu. Tým sa mení smer: namiesto otázky „akým človekom som?“ vzniká otázka „kam vlastne patrím?“. Biblicky konzistentné čítanie však vracia dôraz späť na svedomie, pravdu, spravodlivosť. Žalm 15 tak zostáva výzvou, ktorá neukľudňuje, ale skúma. A práve v tom spočíva jeho duchovná sila.
Celá debata | RSS tejto debaty