Pýcha a ctižiadostivosť boli prvotným hriechom Satana. Predtým, ako vymyslel plán, ako oklamať Evu, určite mal o sebe neprimeranú mienku a začal túžiť po pozícií, ktorá patrila výlučne tým, ktorých si vyvolil sám Boh! Práve preto ešte dlho po vzbure v záhrade Edén apoštol Pavol radil starším, aby do úradu dozorcu neustanovovali novoobráteného muža, bez ohľadu na to, aký je kvalifikovaný, „zo strachu, že by sa nafúkol pýchou a neupadol do rozsudku vyneseným nad diablom.“
Keďže boh toho sveta je pyšný, hrdý, ambiciózny, podporuje i podnecuje také nežiaduce vlastnosti v ľuďoch, aby ich využil na svoju špinavú prácu. Je zrejmé, že kresťania nie sú imúnni voči tomu! Pôvodní apoštoli mali medzi sebou množstvo sporov o to, ktorý z nich je najväčší. No Ján a Jakub dokonca požiadali svoju matku, aby sa súkromne obrátila na Ježiša a požiadala jej dvoch synov, aby mali pri Ježišovi rezervované osobné tróny — ten jeden napravo a druhý naľavo. Je zahanbujúce, že aj pri príležitosti večere sa medzi nimi rozpútal spor o to, kto je najväčší apoštol…
Bez ohľadu na skutočnosť, že satan v hebrejčine doslova znamená odporca, odporca a aj protivník, dejiny Izraela a Judska sa zdajú byť jednou dlhou, depresívnou kronikou intríg, a vojen a nemravnosti. Ale s vedomím, že Diabol sa vždy snažil podvrátiť, chytiť a zničiť Jehovových kráľov, v konečnom dôsledku s úmyslom zmariť objavenie sa Mesiáša v jeho Dávidovom rode, konflikty nadobudli zmysel.
S príchodom kresťanstva sa vo všeobecnej vojne otvoril nový front. Od chvíle, keď bol Ježiš pokrstený, Satan začal manévrovať so svojimi pozemskými prisluhovačmi, aby mu odporovali. A počnúc jedným z Ježišových vlastných apoštolov, všetkých počas prvého storočia Protivník využíval pyšných a ambicióznych mužov, aby infiltrovali a skazili, ak to bolo možné, celé zbory.
Napríklad na konci prvého storočia starý apoštol Ján písal o istom ambicióznom starcovi, menom Diotrephes, ktorý ale miloval prvé miesto v zbore. Jeho hrdosť nepoznala hraníc, pretože odmietal prijímať apoštolove listy alebo dokonca pohostinne prijímať cestujúcich bratov — a to až tak ďaleko, že sa pokúšal vyhodiť zo zboru všetkých bratov, ktorí im už poskytli pohostinnosť. Aké to poburujúce! Napriek tomu Boh dovolil, aby to pokračovalo. Bolo na bratoch, ako sa s tým vysporiadajú, čo Ján sľúbil, že ak k nim príde. (Ján 3)
Ježiš Kristus dôrazne varoval svojich učeníkov, že počas záveru sa bratia budú navzájom nenávidieť a zradiť a dokonca aj členovia rodiny sa obrátia na svojich blízkych a dajú ich na popravu. Pripomína to Absolóna, ktorý sa nechal vyhlásiť za kráľa a snažil sa usmrtiť svojho vlastného otca Dávida. Dávid bol nútený utiecť zo svojho paláca a stal sa opäť utečencom, rovnako ako to urobil, keď sa ho pokúsil zabiť šialený kráľ Saul.
Niet ale pochýb o tom, že ambiciózni muži, ktorí sú podobne ako znamenití apoštoli v starovekom Korinte agentmi Satana, ktorí sa i dostali do pozícií vo vedení Strážnej veže, sú pripravení vykonať temné skutky svojho pána. A keď príde posledná hodina, vojde do nich Satan, rovnako ako do Judáša počas Ježišovej poslednej hodiny. Potom žalmy, ktoré Dávid napísal o bezohľadných mužoch hľadajúcich jeho život, nadobudnú pre veriacich skutočný význam.