Ako je to s tým, že Biblia hovorí o duchu ako o ‚pomocníkovi‘, ‚utešiteľovi‘ alebo ‚obhajcovi‘ a používa v tejto súvislosti zámeno ‚on‘? Nebol by to presvedčivý dôkaz, že duch je skutočne osoba? Zvážte: V Jánovi 16:7, 8, 13 autorizovaná verzia cituje Ježiša, ktorý hovorí: “Ak neodídem, Tešiteľ [parakletos] k vám nepríde; ale ak odídem, pošlem ho k vám. A keď príde, bude karhať svet. . . keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ V súvislosti s týmto úryvkom Nová Katolícka Encyclopedia (Zv. 13, s. 575, 576) poznamenáva:
“Tak jasne vidí svätý Ján v Duchu človeka, ktorý zaujíma Kristovo miesto v Cirkvi, že používa mužské zámeno [e·keiʹnos] vo vzťahu k Duchu, aj keď [pneuma, duch] je stredného rodu (16.8, 13-16). Preto je zrejmé, že svätý Ján myslel na Ducha Svätého ako na osobu, ktorá je odlišná od Otca a Syna a ktorá je spolu s osláveným Synom a Otcom prítomná a pôsobí vo veriacich (14,16; 15,26). ; 16.7).
Použil však Ján skutočne mužské zámeno napriek strednému rodu slova „duch“? Bolo jeho zámerom ukázať, že duch je skutočne osoba? Prečo si ešte raz neprečítate vyššie uvedený citát z Jána 16. kapitoly? Čo je predchodcom zámena „on“? Nie je to slovo „Utešovateľ“? Áno, a takto preložené grécke slovo je parakletos a je mužského rodu. Ján teda v tejto pasáži správne použil mužské zámená, pretože si to vyžadovalo gramatické použitie.
Ján však nepoužil mužské zámená, keď predchodcom bolo v skutočnosti zámeno stredného rodu, pneuma (duch). To možno ľahko vidieť z čítaní doslovných prekladov, ako je ten od Rotherhama. V Jánovi 14:16, 17 Rotherham vykladá Ježišove slová takto: „Poprosím Otca a dá vám iného obhajcu [parakletos], aby bol s vami večne, — Duch [pneuma] pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani ho nepozná. Ale vy to spoznávate; lebo to zostáva u vás a je vo vás.“
Všimnite si, že zámeno je mužského rodu („on“), keď je predchodcom podstatné meno mužského rodu parakle·tos, ale stredného rodu („to“), keď je predchodcom stredné podstatné meno pneuma. Táto skutočnosť je v prekladoch Biblie často zamlčiavaná, pretože zámená stredného rodu sú nahradené zámenami mužského rodu. Poznámka pod čiarou v The New American Bible k Jánovi 14:17 pripúšťa:
“Grécke slovo pre ‚Duch‘ je stredného rodu, a zatiaľ čo v angličtine používame osobné zámená („on“, „jeho“, „jeho“), väčšina gréckych MSS [rukopisov] využívajú „to“, streného rodu! Môžeme teda vidieť, že trinitariáni poukazujú na osobné zámená, keď sa zdá, že podporujú ich názor, ale ignorujú ich, keď nie.
Pozorné preskúmanie pasáží používaných trinitariánmi však odhaľuje, že Jánovo použitie zámien – stredného aj mužského rodu – je vecou gramatiky, a preto nepodporuje ich tvrdenie, že duch je osoba, ‚tretia osoba‘ trojjediného Boha! Takže nielen väčšina biblických pasáží, ale celé Písmo sa zhodujú v tom, že Boží duch je ‚nie niekto‘, ale ‘niečo‘! Jednoduché, ale pozorné čítanie Písma objasňuje, že Boží duch je skutočne jeho neviditeľnou činnou silou!